Téma digitálne mince naďalej trochu rozvíri politickú diskusiu, dokonca ani v roku XNUMX Euroland. Len pomysli na a správa, ktorú nedávno zverejnila Európska centrálna bankas názvom „Krypto-aktíva: dôsledky pre finančnú stabilitu, menovú politiku a platby a trhové infraštruktúry“, v ktorom analytici z Frankfurtu pod svoju lupu uviedli vplyv, ktorý by kryptomeny mohli mať na globálnu ekonomiku. A vplyv sa stále posudzuje ako obmedzený, považované za momentálne iba malé percento podnikateľov, ktorí sa rozhodli pre platby vo virtuálnej mene. Preto by nemal predstavovať prvok schopný ovplyvňovať menovú politiku, aspoň pokiaľ veľkosť fenoménu zostáva na týchto úrovniach.
Vyjadrenia Maria Draghiho
Samotná ECB však zároveň neobišla s tým, že takúto potrebu opätovne zdôrazňuje zvýšená bdelosť z jeho strany, v súlade s vyhláseniami, ktoré v tejto súvislosti uviedol Mario Draghi o fenoméne digitálnych aktív. V skutočnosti odchádzajúci guvernér v nedávnom vyhlásení zase uviedol, že podľa neho bitcoin a altcoin nie sú skutočné meny, ale skôr mimoriadne rizikové aktíva a preto s nimi treba zaobchádzať s náležitými preventívnymi opatreniami.
Vyhlásenie zmiernené inštitucionálnou úlohou, ktoré však mnohým pripomínalo tie, ktoré v roku 2017 predložil Jamie Dymon, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti JPMorgan Chase, ktorý bez nadmernej diplomacie obvinil Bitcoin z toho, že v tom čase bol nič viac ako obyčajný podvod, avšak hroziace prepustenie obchodníkov z jeho banky prekvapilo, že operujú s kryptomenami. Za pár dní by to však bol samotný JPMorgan Chase prekvapený nákupom veľkého množstva bitcoinu pre svojich zákazníkov, ktorý podľa jeho slov vyťažil zisk práve na poklese cien kráľovnej kryptomien. Tieto vyhlásenia nakoniec vzbudili veľa irónie a dokonca aj niektoré obvinenia z narušenia trhu, ktoré neskôr napravili slová na Blockchain, označená ako kľúčová technológia pre budúci vývoj nielen americkej banky, ale aj bankového systému všeobecne.
Postoj Francúzska a Nemecka
Draghiho vyjadrenia však mnohí chápali ako logickým dôsledkom pozícií, ktoré v posledných mesiacoch zaujali Francúzsko a Nemecko. Najmä vláda v Paríži opakovane vyjadrila svoj úmysel sprísniť kontrolu nad týmto odvetvím, čo viedlo k vzniku právnych predpisov zameraných na obmedzenie ich používania pri nezákonných činnostiach. Postoj, ktorý explicitne vyjadril Bruno LeMarie, transalpský minister financií, ktorý vymenoval bývalého zástupcu guvernéra Francúzskej centrálnej banky Jean-Pierre Landau vypracovať najvhodnejšie pravidlá na dohľad nad vývojom virtuálnych mien. Krok, ktorý mnoho analytikov interpretovalo v zmysle regulačného systému schopného vrátiť fenomén späť pod inštitucionálne lôžko.
Rozhodnutie spoločnosti Le Marie navyše bolo nemeckou vládou privítal so značnou priazňou a najmä od jeho náprotivku Peter Altmaier, ako aj z Joachim Wuermeling, člen predstavenstva spoločnosti Bundesbank. Ten zase neváhal s opätovným uvedením do života a uviedol, že virtuálne meny by mali byť regulované globálnymi pravidlami, pretože národné pravidlá nemôžu stačiť na zvládnutie dnes už globálneho fenoménu, napríklad vyžadovania medzinárodnej spolupráce.
Vzhľadom na nestabilitu, ktorú preukázal Dimon, sa ešte len uvidí, či tento prístup k čiastočnému ukončeniu činnosti politických a menových orgánov pretrvá ešte dlho, alebo ustúpi v opätovnom zvážení tohto javu, počnúc možno od jeho evidentná užitočnosť pre online transakcie a bankový systém, demonštrované mnohými partnerstvami nadviazanými za posledných niekoľko rokov, napríklad Ripple.
